Z CouCou denníka - deň tretí

Po kvalitnom koncerte a výdatnom spánku prišlo ráno. So Susan sme boli dohodnutí, že odídeme o ôsmej. Kým bol Tomino na PC a ja v kúpeľni, ona sa naraňajkovala a čítala si knihu. Zrejme sa začala nudiť, lebo náš odchod posunula o 20 minút skôr ako bol prvotný plán. Tomi zahĺbený do písania statusov ju chtiac nechtiac prepočul a tak si vyslúžil napomenutie ako od mami. “Mal by si ísť radšej jesť.” Celkom ma to pobavilo:-)

16.8.2013

Autobus vs. metro
Po odchode z bytu sme sa vydali hľadať autobus, pretože sme chceli videť aj niečo z mesta, kde pri metre taká možnosť nie je.  Pýtali sme sa ľudí, kde je zastávka autobusu, ale nikto nám nevedel poradiť a všetci nás posielali na metro. Pozerali na nás ako keby sme boli z inej planéty, že chceme ísť autobusom. Zastávku sme našli, ale frekvencia autobusov nebola vysoká a tak sme to vzdali a zobrali metro do centra. Vystúpili sme len pár minút od haly, kde sa konala súťaž GOC.

German Open Championships
Domnievali sme sa, že hala je opačným smerom, ale nechali sme sa viesť tabuľami a za pár minút chôdze sme boli na mieste. Potešilo nás, že to je hneď v centre. Išli sme si vybrať naše vopred rezervované vstupenky a rozhliadnuť sa po sálach.  Súťaž sa konala v troch sálach súbežne. Všade bolo veľa tanečníkov, netanečníkov a predajcov, ktorí mali po chodbách rozložené svoje stánky. Pokochala som sa pohľadom na tanečné šaty a látky, inak sa ani nedalo, pretože sa všetko naokolo nás ligotalo. Nakoľko mám dosť komplikovanú nohu a máloktoré topánky mi sedia, poskúšala som pár párov topánok ale nič mi nebolo dobré. Ešte som prehovorila Tomina, aby sme išli do stánku inej značky, kde nás obsluhovala veľmi milá angličanka. Potom sme sa dozvedeli, že je ruska, ale už dlhšiu dobu žije v Anglicku. Jej prízvuk bol na nepoznanie. Ich topánky mi sedeli výborne. Podvečer sme sa tam vrátili a kúpili ich. S Elenou sme si vymenili kontakt a už máme ďaľší like na našej stránke Facebooku. Tomáš ako vždy šaškoval, tak aspoň Elene a jej kolegyniam spríjemnil dlhé chvíle státia na niekoľko dennej akcii.

Opäť Starbucks a Goffredo
Ako sme sa tak rozhliadali po priestoroch súťaže, Tomáš mi hovorí, či sa neodfotíme s Gabrielom Goffredom (víťazom neolympijských hier 2013). Pozrela som sa naňho ako na blázna, či ho ideme teraz hľadať po hotelových izbach:-) On mi na to, otoč sa. Stál pár krokov od nás a popíjal kávu so sluchátkami na ušiach. Prišli sme k nemu a Tomáš ho požiadal o fotku, keď je taká hviezda. Povedali sme mu, že píšeme blog a bude jeho súčasťou. Gabriel sa nás opýtal odkiaľ sme. Tomáš mu na to, odkiaľ je on. Začudovane povedal, že z Talianska. (Ako to nemôže predsa vedieť.) Tomino sa zasmial a že či nie z Moldavska:-) Keďže tancuje za Moldavsko. S radosťou sa s nami odfotil a my sme sa vybrali hľadať náš obľúbený Starbucks, kde sme si opäť vychutnali našu tradičnú kávu a vďaka free wifi skontrolovali emaily a facebook. Tam som sa ja dostala prvý krát na facebook a ostalo som milo prekvapená, koľko ľudí sleduje naše dobrodružstvo a myslí na nás. Po kvalitnej káve sme si išli opäť nakúpiť do Lidla a pobrali sme sa usadiť na súťaž, pretože sa blížila druhá hodina - začiatok súťaže, kvôli ktorej sme prestopovali vyše 1000km.

Karasek - Piškovci a veľký zážitok
Prišli sme naspäť do haly a pohodlne sa usadili v kreslách. O chvíľu sa mala začať súťaž. Z balkóna sme uvideli ako sa dole rozcvičuje Filip so Sabinou - majstri Českej republiky a naši tréneri. Behom sme im išli zapriať veľa šťastia. Nechceli sme ich dlho rozptylovať. Stáli sme medzi pármi a podľa napozeraných videí spoznávali kto je kto. Všetci v skutočnosti vyzerali inak ako ich poznáme z youtube. Nasávali sme predsúťažnú atmosféru, ktorá sa niesla zákulisím, stretli a pozdravili pár známych ľudí a vrátili sme sa na svoje miesta. Súťaž začala a pokúšali sme sa rozpoznávať páry. Pomohla nám knižka s číslami a menami párov, do ktorej som si robila poznámky, ak sa mi niečo páčilo. Medzi kolami sme stále išli pozrieť Sabinu a Filipa, ktorých sme hlasno povzbudzovali. Aspoň sme sa snažili. Sabka hovorila, že to bolo počuť. Samozrejme aj s nimi sme si museli urobiť fotku do našej galérie. A takto sme sa motkali až do večera, pokým nezačala najhlavnejšia časť súťaže.

Grand Slam a cesta naspäť k Susan
Čím sa viac blížilo finále, tým viac sa zvyšovali výkony tanečníkov a napĺňala sa hala. Našťastie sme sa na poslednú chvíľu rozhodli kúpiť si miesta na sedenie. Inak si neviem predstaviť, či by sme niečo videli. Atmosféra gradovala a ľudia povzbudzovali svojich favoritov o život. Je to naozaj skutočný zážitok byť súčasťou tak veľkej akcie. Naši favoriti Filip a Sabka obsadili 36. miesto z 345 párov, čo je veľký úspech, ale lepšie znie ich pozícia v svetovom rebríčku. Momentálne sú na 22. priečke z 2229 párov. Len tak ďalej Karásekovci:-) 
Pomedzi kolá prebiehali ukážky štandardných tancov a majstrovstvá sveta v boogie woogie seniori. Bolo sa na čo pozerať a inšpirovať sa. Súťaž nás motivovala a verím, že sme sa aj veľa naučili a napozerali si. Koniec finále bol okolo pol noci a my sme sa pobrali naspäť na metro. Susanin byt sme už našli rýchlo a ona ešte stále bola hore a čakala nás. Ešte sme sa s ňou porozprávali, opísali naše pocity a dojmy zo súťaže a išli opäť v trojici spať:-) Mali sme pred sebou ďaľšie dva dni stopovania...