Výpomoc v Pes v núdzi

Ľudové príslovie káže: “Najprv práca, potom pláca”. Avšak u nás v CouCou sme sa po šichte rozhodli venovať svoj čas tým, ktorí to naozaj potrebujú. Tak sa CouCou delegácia vybrala do útulku na Budči, na pár hodín asistovať dennej rutine.

Čo je pes v núdzi?

Pes v núdzi je občianske združenie so sídlom v Budči a Pezinku založené, “aby pomohlo nechceným a týraným psíkom nájsť rodiny”. Už šiesty rok sa snaží o záchranu zvieracích životov, ktoré sa mnohokrát ocitnú na vlásku v dôsledku zlého zaobchádzania ľuďmi. Poskytuje prístrešie, každodennú starostlivosť a potrebnú pozornosť, ktorá tak častokrát chýba. Okrem toho sa systematicky zúčastňuje na zlepšovaní slovenských zákonov v oblasti starostlivosti o psy.

Ako sme sa zapotili

“Tak Tomáš, zoberieš Buba na prechádzku, on je neznášanlivý.” Zavelila Dominika a Tomino sa už zberal venčiť. Avšak mali sme pocit, že si silný BuBo spočiatku vypožičal Tomášov post psovoda a tak si cestou k vodáckemu táboru poriadne zatancovali.

Keď sa zabuchla brána, dlho sme neotáľali a už sme sa hrnuli do pomáhania. Lenže čo robiť? Dominika najskôr vypustila všetkých psov, čo nám zdvihlo andrenalín v krvi, keď sa na nás zrazu rútila svorka vytešených psov. A na rovine sa ťažko schováte. Sprv sme pohľadmi hľadali útočisko, veď- keby niečo, ale psíky boli také milé, až nás to doslova posadilo na zem. Vážne. Hravý Bushido má sily za troch chlapov a keď skočil, bolo treba dúfať v jemný dopad.

Psíky sme vyhladkali a hurá do práce. Vyumývali sme im búdy, nabrali vody, povyhadzovali všetky trhance, čo zostali po dekách a nakoniec doplnili granule. V zime je to s vodou ťažšie. Musí sa dovážať, lebo plastová nádrž by praskla a žiaľ, nie je iný spôsob.

Boli sme nadšené. Našu skupinku troch báb medzičasom doplnil aj jeden z dvoch zverolekárov - Dávid, ktorý prišiel očipovať psíky. Vytasil prístroj a skontroloval, či nie sú nejaké čipy na ľavej, ale aj pravej časti krku, prípadne na lopatkách (však ak sa nejakému šikovníkovi pošmykne ruka) a za pomoci Dominiky, ktorá držala psíkov, rýchlo pracoval. Ďalej tu bolo pár očkovaní, pri nich asistovala aj Erika a statočné psíky ani raz neskučali. Všetko tejto organizácii hradia pozorní sponzori.

Psy sa tak jašili, že sme mali problém ich spätne pozatvárať na ten čas, keď sa Tomáš vráti zo špacíru s Bubom. Bubo si po ošetrení pobehal, trochu pobrechal, ale vystrájal až v klietke, kde skoro vylial a povysypával všetku svoju dennú nádielku. Znovu sme psy povypúšťali a tu sa už do “mojkovania” začlenil aj Tomino, ktorý sa uvelebil na záhradnej hojdačke a vítal ich s otvorenou náručou. Najviac na neho skákal Bendy, ktorého našli v cigánskej osade. Za Erikou behala kľudná Snehulienka, vyhodená na diaľnici a mňa upútala malá Fidorka, ktorá má za sebou tiež smutný príbeh, lebo je bez časti uška. Mimochodom mená pre psíky sú naozaj kreatívne a nikdy sa neopakujú.

V útulku boli tri štence, avšak dve sú už adoptované. V deň našej návštevy čakal nový domov na malé psíča, ktoré im pôvodný majiteľ zanechal s poznámkou, že nemá rado deti. O takýchto veciach musia byť ľudia vždy vopred informovaní.

Stály tím 4 dobrovoľníčiek striedajúcich sa počas týždňa, to naozaj nemá stále ružové. Pes v núdzi sa skladá ešte z dvoch domácich depozitov, jeden dobrovoľník má na starosti marketing, ďaľší benefičnú burzu a jedna výpomoc je v Pezinku. Sme radi, že sme sa podujali na takejto činnosti a tak po troch hodinách sme spokojní a vyšťavení išli domov, sprevádzaní štekotom a hŕbou smetí, čo nám veselo rozvoniavalo v aute.

Aj ja chcem pomôcť

Ľudia radi pomáhajú, preto oznamujú túlavých psíkov na telefónne čísla. Prípady sú však rôzne. Postrelené psíky tiež nie sú novinkou. Raz sa dokonca stalo, že nejaká dobrá duša prehodila psa rovno cez plot. Odvtedy stráži bránu kamera. Skutočná pomoc však pramení z podpory Psa v núdzi. Vždy sa zídu okrem financií aj hmotné dary ako: potreby prvej pomoci (pipety proti blchám, BETADIN, dezinkčné spreje), kefy, pelechy, psie búdy, alebo niečo na prevádzku útulku: vedrá, misky, lopaty, hrable…

Na fb stránke sa pridávajú aj informácie o akciách, najmä o populárnom tzv. Spoločnom venčení, kde je možnosť zúčastniť sa na dobrej veci aj takýmto spôsobom. Môžete sa kontaktovať aj na oficiálnej stránke, kde sú vypísané všetky informácie o organizácii Pes v núdzi, jej činnosti a aj o samotných psíkoch.

Veríme, že CouCou team sa nezúčastnil takejto dobrovoľnej akcie posledný raz a že nám Pes v núdzi otvorí svoje brány opäť. Pozitívnou enegiou, ktorú v nás zanechali štvornohí maznáčikovia, sme boli sprevádzaní ešte niekoľko dní po našej výpomoci.