Štandardné tance
V rokoch 1920 – 1950 vyvinula skupina britských profesionálnych tanečníkov štyri dnes už známe tance – waltz, foxtrot, quickstep a tango. Tieto tance sa rozšírili relatívne rýchlo preto, lebo sa najviac hodili k vtedajšej populárnej hudbe, a teda aj do tanečných sál. Neskôr sa tieto tance stali známymi ako štandardné tance Štandardné tance patria medzi tzv. súťažné spoločenské tance. Majú pevne stanovené pravidlá, systém súťaží, hodnotenie i podmienky na postup. Súťaží sa v piatich tancoch: anglický valčík, viedenský valčík, quickstep, slowfoxtrot, tango. Pár pôsobí elegantne a uhladene. Dámy sú oblečené v krásnych dlhých šatách a páni vo frakoch. Eleganciu dotvára pohyb, ktorý spoločne vytvárajú na parkete.
Waltz
Alebo aj inak nazývaný anglický valčík, patrí medzi swingové tance a zaraďuje sa do skupiny štandardných spoločenských tancov. Tento spoločenský tanec sa tancuje v trojštvrťovom takte. Anglický valčík (waltz) má približne 30 taktov za minútu, na rozdiel od klasického, viedenského valčíku, ktorý má 60 taktov za minútu. Dôraz sa kladie na prvú dobu. Krok, krok prísun. Waltz je švihový tanec s jednoduchými figúrami, ktoré sú založené na diagonálnom základe, a tým vytvárajú plynulý a relatívne ľahký pohyb po tanečnom parkete. Pri Waltzi treba dbať na správne uvoľnenie a napnutie kolien, na správne držanie tela (klasická „loď“ – partner drží prsty pravej ruky na partnerkinej ľavej lopatke. Partnerkina ľavá ruka voľne leží na partnerovej a prstami objíma deltový sval jeho ruky. Partnerova ruka drží partnerkinu vo výške jej očí pri povolenom lakti, udržuje sa telesný kontakt.) a správny švih. Tým získavajú tanečníci anglického valčíku teda waltzu ladné a rýchle pohyby po parkete, ktoré potešia každého diváka.
Tango
Nazývané tiež Argentínskym tangom, je intímnym tancom, predstavuje vzťah muža a ženy, ich napätie a lásku. Vznikol v uliciach Buenos Aires v Argentíne, kde sa po uliciach a v miestnych baroch tancuje dodnes. Tango bol hriešny tanec, tanec prostitútiek, ktorý mál prilákať pánov. Tango bolo v Európe zakázané. Ale po menšej úprave do dnešnej podoby sa stal najobľúbenejším spoločenským tancom dnešnej doby. Z ulíc prešiel do spoločenských sál a patrí medzi súťažné tance v štandardných tancoch. "Tango" ako také nie je náročné na kroky a figúry, ale čaro tanga sa skrýva v správnom postoji a výraze. Držanie v tangu je uzavretejšie, nohy sa dvíhajú, na rozdiel od iných štandardných tancov, kde sa kĺžu a kroky sledujú krivku mierne doľava. Pravý bok dámy je asi v strede tela pána, ktorý siaha pravou rukou a ramenom na chrbát dámy hlbšie ako pri iných tancoch a ľavá ruka dámy siaha zasa hlbšie za pánovo pravé rameno.
Valčík
Tancuje sa na hudbu v trojštvrťovom takte, kde na jeden takt pripadajú tri doby. To znamená, že keď sa v priebehu každej doby robí jeden krok, začíname každý takt opačnou nohou, než sme začínali takt predchádzajúci. To môže byť pre začiatočníka zdrojom veľkých ťažkostí. Pokiaľ je pohyb zvládnutý dodáva tancu rozkošný romantický švih. (lilt) Prvým zaznamenaným tancom v trojštvrťovom rytme je roľnícky tanec z oblasti Provence vo Francúzku v roku 1559, na ľudový spev nazvaný (volta) O volte sa rovnako tvrdí, že v ťažkej dobe bola ľudovým tancom talianskym. Slovo volta znamená v taliančine otáčka. Zdá sa, že v týchto dobách bola súčasť tanca točenie v páre. V priebehu 16. storočia získala volta obľubu na kráľovských dvoroch západnej Európy. Arbeau ju popisuje ako galliradu, ale tancovanú na pomalú hudbu v šesťštvrťovom takte. V celku ako vo volte, tak aj v galliarde pripadalo päť krokov na šesť dôb. Volta vyžadovala, aby obaja partneri tancovali v uzavretom postavení, avšak dáma na ľavo od pána. Glynis Jonsová predvádza tento tanec v roli Márie z Tudoru vo filme vádí tento tanec v roli Marie z Tudorů ve filmu "Meč a ruža" (The Sword and the Rose). Volta sa zdá byť podobná súčasnému nórskemu ľudovému valčíku. Ako v ktoromkoľvek točivom tanci, keď jeden z partnerov obchádza druhého, musí urobiť ďalší krok než zvyčajne, aby sa dostal z jednej strany svojho partnera na druhú. V tomto nórskom valčíku pri tom pán pomáha dáme tým, že pri tomto jej kroku ju zdvihne nad zem a tým vynahradí všeobecný rozdiel v dĺžke nôh oboch partnerov. Aby to bolo možné previesť vo volte, museli sa partneri navzájom držať v tak blízkom objatí, že to mnohí považovali za nemravné. A Ľudovít XIII - (1601-1643) preto voltu zakázal. Typickým príkladom valčíkovej melódie je pieseň Pásla ovečky.... tancuje sa na ¾ takt a hrá sa rýchlosťou 58-62 taktov za minútu. Na súťažiach spoločenských tancov sa hrá viedenský valčík, ktorý má 60 taktov za minútu.
Slowfox
Tento tanec páry tancujú v uzavretom štandardnom držaní na hudbu v štvorštvrťovom takte a tempe približne 120 dôb za minútu. One-step bol názov rýchlejšieho tanca podobnému druhu vo Viktoriánskom období v západnej spoločnosti. V ňom pripadal jeden krok na jednu dobu. (tj. štyri "quicky" na takt) či dva kroky na jeden takt (tj. dva "slow") — odtiaľ dvojitá nomenklatúra. Vo svojich vystúpeniach v nočných kluboch pod názvom - Castle Walk uvádzali Vernon & Irene Castleovi. Popularizoval ich Harry Fox v javiskovej show Ziegfeld Follies v New Yorku v r. 1913. Od Foxovej účasti sa odvodzuje pojem foxtrot. Termín bol pred tým zavedený armádou ako názov pre druh jazdeckej chôdze. Tanec mal pôvodné tempo kolo 160 dôb za minútu. Pôvodný tanec sa objavuje pod názvom rhytm, či blues. Tanec sa rýchle dostal k obľube v New Yorku a o rok neskôr v Londýne. Bol v módnom duchu považovaný za vzburu proti tancovaniu 19-teho storočia, pretože sa v ňom používalo držanie paralerných chodidiel. V rokoch 1922 boli klusavé kroky nahradené menej energickým pohybom - saunter. V roku 1927 sa tanec nazýval pomalý foxtrot - (slow-foxtrot), boli pre neho charakterizované hladké kĺzavé pohyby. Od tej doby sa tanec vyvinul na medzinárodnej pôde ako quickstep a slowfox. V skratke sa o tomto tanci píše: Vznikol z foxtrotu, no je jeho pomalšou verziou. Jeho názov pochádza od tanečníka Harryho Foxa, ktorý po prvýkrát predviedol jeho rýchle, akoby bežané kroky. V Európe sa prvýkrát objavil ešte pred prvou svetovou vojnou. Bol veľmi vášnivý s rýchlymi a pomalými krokmi, ktoré sa objavovali striedavo. Neskôr ho ale Európania začali štandardizovať a spomaľovať, pretože na nich pôsobil priveľmi divoko. V súčasnosti je tento tanec obľúbený, no zároveň považovaný za najťažší tanec zo skupiny štandardných tancov. Má 4/4 rytmus a 30 taktov za minútu.
Quickstep
V skratke sa o tomto tanci píše: Quickstep je najrýchlejší štandardný tanec. Hoci nie počtom taktov za minútu, ale práve rýchlosťou a najmä dynamikou pohybu. Pôvodne išlo o zvláštnu rýchlu formu foxtrotu, ktorá však bola až tak rýchla, že prakticky netancovateľná. Preto sa vo Veľkej Británii vyvinul akýsi prechod medzi charlestonom a foxtrotom, ktorý hojne využíva polkové poskoky, štvrť otáčky, kríženia. Je veľmi dynamický, založený na chôdzi a postupovej premene (chasse). Tanec je veľmi náročný, pretože vyžaduje dokonalú súhru partnerov. Má 4/4 rytmus a 50 - 56 taktov za minútu.
Galéria k článku
K článku neboli pridané žiadne iné obrázky.
Prílohy
K článku neboli pridané žiadne prílohy.
Komentáre k článku
Doposiaľ nebol pridaný žiadny komentár.
Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia.