Nos - obdivuhodný orgán

Človek má až 100 miliónov čuchových buniek, ktoré sú sústredené na ploche o rozmeroch iba piatich centimetrov štvorcových. Čuchová zóna sa rozkladá na najvrchnejšej z troch nosných škrupín, v strope nosnej dutiny. Predpokladá sa, že vonné látky uvoľňujú molekuly, ktoré dráždia čuchové bunky v nose. Tie sú zvlhčované sekrétom čuchových žliaz, v ktorom sa vonné molekuly rozpúšťajú.

Čuchové bunky sa každých 60 dní obnovujú. Cez čuchovú kosť sú spojené nervovými výbežkami s mozgom, presnejšie so spodnou stranou čelného laloku v dutine lebečnej. Vonné látky zachytené chĺpkami čuchových buniek podnecujú tieto bunky k vysielaniu signálov do mozgu. Vo vnútrolebečnom priestore vyhodnocujú čuchové informácie tzv. mitrálne bunky, ktoré ich ďalej rozvádzajú do zodpovedajúcej časti mozgu. 

Je zaujímavé, že molekuly vonných látok sa nemôžu usadiť na všetkých čuchových bunkách. Je to podobne ako s kľúčom, ktorý sa tiež hodí len k určitému zámku. Vďaka tomu je možné tieto látky vzájomne rozlišovať. Aby sme dokázali určitú vôňu vôbec zaregistrovať, musí sa na čuchových bunkách usadiť dostatočné množstvo látok rovnakého typu. Až potom dokážu vysielať do mozgu zodpovedajúci signál. 

V mozgu sa informácie o vôňach vydávajú na dve rôzne cesty. Jedna vedie k mozgovej kôre, prostredníctvom ktorej si vône uvedomujeme a tiež ich môžeme pomenovať. Takáto vedomá identifikácia sa nám však podarí spravidla iba zriedka. 

Oveľa dôležitejšia je preto druhá trasa informácií o vôňach. Tá vedie priamo k rôznym oblastiam mozgu, ktoré spojujú zmyslové vnemy s emóciami, čiže spúšťajú pocitové reakcie na vonkajšie prostredie. 

Tak náš mozog napríklad rozhoduje o tom, či niekoho na základe jeho vône pokladáme za sympatického, alebo nás skôr odpudzuje. A pretože je spojenie s emóciami v prípade čuchu oveľa silnejšie ako v prípade zraku, hmatu či chuti, pokladáme čuch za "najemocionálnejší" zo všetkých zmyslov. 

Čuchové schopnosti

Každý človek vníma vône po svojom, neexistuje zhoda v tom, ktoré vonné látky vyhľadávame, ako ich vyhodnocujeme a s akými pocitmi ich spojujeme. Vedci sa v súčasnej dobe prikláňajú k názoru, že prichádzame na svet bez vštepených vôní, teda bez vopred danej záľuby k určitým vonným látkam. 

Čuchový zmysel sa formuje, dozrieva a rozširuje svoj záber až v priebehu života a vo vyššom veku opäť upadá. Náš slovník vôní spolu s ich hodnotením sa odvíja od našej výchovy, kultúrnych zvykov a osobných skúseností. Japonské dieťa bude napríklad na vôňu ázijského rybieho jedla reagovať podstatne pozitívnejšie ako dieža európske. Brit si spojí vôňu chryzantém s romantikou, pričom Francúzovi rovnaký kvet bude asociovať smrť a cintorín. 

Zároveň sú medzi ľuďmi značné rozdiely v schopnosti vedome vône vnímať a rozpoznávať. Hovorí sa, že veľkí znalci vôní už ako malé deti dokázali vnímať podstatne viac pachov ako druhí. Takéto "citlivé nosy" sú však výnimkou. 

Väčšina ľudí, ktorí disponujú veľmi dobrými čuchovými schopnosťami, doporučuje jednoduchý recept: tréning. Senzibilite voči vôňam i jej klasifikáciu sa z biologického hľadiska môže naučiť každý človek. Dokazujú to i mnohé vedecké pokusy. Študenti univerzity v Berkeley dostali za úlohu sledovať správny smer pomocou čokoládovej vône. So zaviazanými očami, sluchátkami a rukavicami sa museli spoľahnúť len na svoj čuch. Z 32 osôb dosiahlo cieľ na prvý pokus 21. Ďalší tréning zvýšil nielen ich úspešnosť, ale aj rýchlosť. 

Naviac sa potvrdilo, že sa na hľadanie stopy podieľajú obidve nosné dierky. Pracujú samozrejme oddelene a svoje vnemy kombinujú. Keď bolo pokusným osobám umožnené dýchať iba jednou nosnou dierkou, presnosť v dosahovaní cieľa spolu s rýchlosťou značne klesla. 

Čuchové vnemy ovplyvňujú náš život, i keď si to neuvedomujeme. Nech už je čuchový zmysel v mnohých životných situáciách akokoľvek dôležitý, k tomu najúžasnejšiemu, čo môžeme nosom nasať, určite patrí vôňa, ktorú pripravujú majstri parfuméri.

Erika  ¦ CouCou