Latinsko-americké tance

Latinsko-americké tance sú známe najmä vďaka ich zmyselnému a sexy pohybu bokov. Svoju popularitu si získavajú na všetkých tanečných parketoch. Obľúbené su aj filmy o latinsko-amerických tancoch, ktoré sú favoritmi medzi tanečníkmi. Termín " latinsko-americké tance" môže byť použitý dvoma rôznymi spôsobmi: na označenie tancov, ktoré vznikali v Latinskej Amerike alebo na pomenovanie kategórie spoločenských tancov. Latinsko-americké tance, ktoré poznáme ako súťažné tance na celom svete zaraďujeme tance: samba, cha-cha, rumba, paso doble a jive.

V porovnaní s ostatnými tancami, latinsko-americké  tance majú všeobecne rýchlejšie tempo, viac zmyselný a viac rytmický výraz. Sú to párové tance, zvyčajne muž a žena. Partneri niekedy tancujú v uzavretom, pevnom postavení  a niekedy sa držia len jednou rukou. Rýchle tempo a hravé pohyby robia latinsko-americké tance nekonečne zábavné a úchvatné. Sú charakteristické zmyselnosťou, vášňou a nespútaným temperamentom. Tanečníci vytvárajú na parkete príbeh, ktorý je pre diváka atraktívny a niekedy až dych vyrážajúci.

Samba

Najpopulárnejší brazílsky tanec... Samba je teda moderná verzia brazílskeho ľudového tanca „maxixe“ (mejčiča), ktorú upravili učitelia tanca vo Francúzsku. Názov tanca vznikol pravdepodobne od slova „semba“, čo v preklade znamená rozhojdaná panva. Predtým, ako sa samba stala symbolom Brazílie, tancovala sa v Angole a ľudia si ňou uctievali plodnosť. Do južnej Ameriky sa dostala vďaka otrokom z Afriky, ktorý tam na plantážach zbierali cukrovú trstinu. Až do začiatku dvadsiateho storočia obľubovali sambu väčšinou len černosi a boli preto často prenasledovaní políciou. Okolo roku 1920 ju prijali aj ostatní obyvatelia a stala sa uznávaným karnevalovým rytmom. Existuje veľké množstvo štýlov samby, či už párovej alebo sólo. Každý štýl je niečím špecifický, či už trochu obmenenými prvkami alebo inou hudbou. Asi najznámejšia je samba batucada. Je to takzvaná mestská alebo karnevalová samba. Čo sa hudby týka, používajú sa väčšinou nástroje ako chocalho, cobana, alebo réco – réco. Základné prvky sú bounce – pérovanie v kolenách, ktorým nadvihujeme päty a whisk – rýchle prekrížene pravej nohy za ľavou, alebo opačne. Najdôležitejšia v sambe je rozhýbaná panva a rýchle nohy. Samba je úžasný tanec, plný energie, ktorý oslavuje radosť zo života. Tancovať sambu je zábava...

Cha-Cha

Cha-cha pochádza z Kuby, vznikla zo zmiešania rumby s džezom. Základom je postupová premena, pri tancovaní ktorej topánky vydávajú zvuk ča-ča-ča, od ktorej je odvodený aj názov tohto tanca. Cha-Cha má okolo 25 figúr, no veľké množstvo rozličných variácií a zostáv. Dynamický a svižný tanec s uvoľneným držaním, pri ktorom si užijete zábavu a príjemné chvíle. Tancuje sa vo 4/4 rytme a v tempe 36 taktov za minútu. Názov cha-cha-cha [ča-ča-ča] vznikol podľa zvuku, ktorý vydávajú topánky tanečníkov pri tanci. Na tento zvuk sa tancuje práve postupová premena, teda tri „spojené“ kroky, čo je základom cha-che. Pri cha-chi sa používa uvoľnené, otvorené držanie. Netancuje sa do priestoru, tým pádom môžete cha-chu viesť do ktoréhokoľvek smeru. Základný pohyb ako aj väčšina jednoduchých figúr je rovnaká pre oboch partnerov, pretože sa tancuje zrkadlovo. Držanie tela pri tanci cha-cha je iné ako pri štandartných tancoch. Ide o tzv. zatvorené čelné postavenie. Najväčší rozdiel je v tom, že telá partnerov sa navzájom nedotýkajú a držanie tela obidvoch tanečníkov je uvoľnenejšie.

Rumba

Súčasná rumba vznikla vzájomným ovplyvňovaním ľudového tanca s názvom „danza habanera“ a rumby-bolera, ktorú tancovala na Kube kreolská aristokracia. V roku 1930 sa rumba dostáva cez New York do Európy, kde sa rýchlo rozšírila. U nás sa tancovala upravená do štvorcovej formy (square system) a priniesla uvoľnené držanie v páre. Do roku 1960 sa tancovala štvorcová rumba (so základom v prvom kroku na prvú dobu taktu), neskôr sa rozširuje rumba kubánska (cuban system), kde sa prvý krok tancuje vpred na druhú dobu taktu. Rumba má 4/4 rytmus a 25-28 taktov za minútu. Rumba (alebo tiež rhumba) je jedným z najstarších latinskoamerických tancov, keďže jej začiatky sú niekde v 16. storočí – v čase, keď boli z Afriky na Kubu privážaní čierni otroci. Tance otrokov využívali menej pohybu nôh a viac pohybu zvyšku tela. Ich rumba bola pôvodne pantomímou, znázorňujúcou pytačky zvierat a vtáctva pred párením. To, že pri tanci zostávajú plecia stále v rovnakej výške, môže byť odvodené od držania tela otrokov nesúcich ťažké bremená. Od života otrokov sa podobne dajú odvodiť aj niektoré ďalšie figúry rumby. Rumba ako ju poznáme dnes vznikla niekedy v 19. storočí vzájomným ovplyvňovaním černošských tancov, ľudového tanca danza habanera a tanca kubánskej aristrokracie rumba-bolero. Ďalšie tance, ktoré rumbu ovplyvňovali, sú Son, Guagira, Guaracha a Naningo. Od roku 1913 sa Kubánci pokúšali priblížiť rumbu Severoameričanom, čo sa im podarilo až v roku 1935 filmom „Rumba“ s Georgom Raftom v hlavnej úlohe. Do Európy rumba preniká okolo obdobia pred druhou svetovou vojnou a rýchlo sa rozširuje jej štvorcová forma (square system), kde sa krok začína na prvú dobu. Neskôr nadšenec latinskoamerických tancov Pierre Margolie zaviedol na prvú dobu taktu pauzu, počas ktorej sa hýbu len boky, čo sa označuje za kubánsku rumbu (cuban system). Kubánska rumba sa tancuje v podobe akú zaviedol Margolie až dodnes. Rumba je pomalá, romantická, nežná, plná citov. Je to najzmyselnejší latinskoamerický tanec, a pre mnohých tanečníkov aj najobľúbenejší. Právom je prezývaná „tanec lásky“, pretože partneri si hľadia hlboko do očí. Pohyb vychádza z prenášania váhy z jednej nohy na druhú, čo spôsobuje príťažlivé pohyby bokov. Rumba rozpráva príbeh zvodnej ženy, ktorá sa pokúša privábiť vyvoleného muža. Zvyknú sa objavovať ženské prvky ľahkého výsmechu a unikanie partnerovi. Muž je najprv objektom túžby, aby ho neskôr partnerka odmietla. Na zmyselné a erotické lákanie ženy odpovedá muž vyjadrením a predvedením svojej mužnej sily, usilujúc sa získať jej priazeň.

Paso Doble

Názov Paso Doble znamená v španielčine dvojitý krok. (two-step) Na rozdiel od Paso a Dos, čo znamená "tanec pre dvoch" Vyraz dvojitý krok súvisí s pochodovým charakterom krokov tohto tanca, ktorý sa dá počítať ako "raz, dva" (ĽN, PN) To sa nápadne odlišuje od jeho alternatívneho popisu, ako španielskeho one-stepu. Tento názov sa používa v dôsledku skutočnosti, že na každú dobu sa prevádza jediný krok. Paso Doble bol jedným z mnohých španielskych ľudových tancov, ktoré sa tvorili z rôznych stránok španielskeho života. Paso je založený na býčom zápase. Tvorí toreádora (tanečníka) a jeho šatku (jeho partnerka). Tancuje sa na rázovitú pochodovú hudbu, čím sa používa pri prevedení na začiatku corridy. Býčie zápasy majú svoj pôvod už vo starovekej Kréte, ale po prvý krát začiatkom 18. storočia sa ako ľudová zábava konali v Španielsku. Tanec získal veľkú obľubu vo vyššej spoločnosti v Paríži v 20. storočí a mnohé jeho kroky získali francúzske názvy. Tanec má v anglofónnej spoločnosti stále len obmedzenú popularitu. Jedinými miestami v Sydney, kde ho pravidelne hrajú pri tanečných zábavách sú talianske a iné európske kluby. Súťažná verzia Paso doble sa tancuje s vytiahnutým hrudníkom a s ramenami do šírky. Hlava je v polohe vzadu, ale nepatrne vyklonenou dopredu. Váha je vpredu, ale väčšina krokov je vedená cez pätu. Choreografia sa často robí na skladbu "España Cani"(španielský cigánský tanec), čo obsahuje tri korunky. Týmto vrcholom (highlight) obvykle v choreografií odpovedajú dramatické pózy, čím sa posiluje ráznosť tanca.

Jive

Počiatky tanca jive sú späté s černošskými otrokmi na juhu USA, kam si ho domorodí černosi priviezli z Afriky. Neskôr sa začína vyvíjať so vznikom jazzu. Jeho dnešná podoba je výrazne ovplyvnená swingom. V 30. rokoch 20. storočia to bola práve swingová hudba, ktorá dala vzniknúť tancu Jitterburg a americkému swingu. V päťdesiatych rokoch prišiel Rock´n´Roll. Zo začiatku sa tancoval bláznivo, akrobaticky a divoko. Bol ton on, ktorý podnietil vzniknutie dnešnej podoby jivu. Keďže jive je tancom nepostupovým (tancuje sa zväčša na mieste) bol zo začiatku spájaný s mladými ľuďmi, ktorí pomocou neho vyjadrovali revoltu. Snažili sa vytlačiť z parketu starších, ktorí tancovali najmä postupové tance. Najviac zreteľný aspekt jivu je jeho rýchlosť. Pri tancovaní je využívaná priestrannosť tanečného priestoru a je tancovaný so silou. Hudba obsahuje poskokové rytmy a ľahké melódie v 4/4 takte, pričom štvrtá doba je príznačná pre rytmus. Taktiež možno tancovať na 2 takty, pričom kroky v 3. a 4. dobe sú prehodené. Základný krok jivu je takzvaná jivová premena - tancovaná ako krok-prísun-krok na jednu stranu a potom krok-prísun-krok naspäť, ktorá je zakončená kolískou. Jive väčšinou býva posledný tanec vystúpení, súťaží a je takisto jeden z najťažších na správne zatancovanie, pretože obsahuje chase kroky, rôzne kopy a premeny s nohami, ostré otočky a rýchle zmeny rúk.

Flamenco

Temperamentný a vášnivý tanec flamenco patrí neodmysliteľne k charakteristikám Pyrenejského poloostrova. Zrodil sa v 15. storočia v ohnivej Andalúzii na juhu Španielska. Prvými tanečníkmi boli cigáni, ale postupným rozširovaním flamenco prijalo prvky španielskej, židovskej, indickej a arabskej kultúry. Dnes sú bohaté sukne a havranie vlasy dievčat preslávené po celom svete. Názov Flamenco v sebe ukrýva odlišné štýly. K ich vývoju došlo v rôznych kútoch sveta, preto rozoznávame krokové variácie pôvodom z krajín Afriky, Európy i Južnej Ameriky. Najrozšírenejším typom je sevillanas, pôvodne párový skupinový tanec a tradičná zábava na oslavách a sviatkoch v Španielsku. Názov štýlu Alegrías, v preklade veselí, prezrádza hravú a živú atmosféru a Bulerias je často spájaný s improvizáciou ako speváka, tak tanečníka. Ak sa raz ponoríte do rytmu flamenca, rozbúši sa vám srdce pri každej spomienke na tento tanec lásky a uhrančivých pohľadov. Zostáva len dodať: "Vamos a bailar - poďme si zatancovať."

Salsa

Je dynamický a veľmi rytmický tanec. Salsa sa tancuje na štyri doby, prvé tri sú kroky, štvrtá doba sa väčšinou netancuje. Salsa, pohupujúce boky, multikulturálna zmes šťastných, usmievajúcich sa tvárí, to je tanec, ktorý sa objavil v 60-tych rokov v New Yorku. Kde kubánci a portorikánci zmiešali svoje karibské rytmy z domu a vytvorili tak tanec salsa, ktorý je ovplyvňovaný rôznymi tancami, najmä kubánskym sonom. Prispôsobili ho svojmu štýlu života, vyjadrovali s ním svoje pocity, bolo to miesto a čas, kedy sa naozaj cítili slobodní a tak to bolo vidieť aj z ich tanca. Oni hudbu nepočúvali, ale preciťovali, salsu netancovali ale ju prežívali. Je to takzvaný tanec ulice, kde každý tanečník dáva do tanca, kúsok svojho srdca. Nie su tu žiadne pevné pravidlá, i keď sa vytvorili určité figúry. Salsa je reč tela, ktorou sa môžete dorozumieť na celom svete. Salsa je tanec, v ktorom je veľmi dôležité vedenie partnera, partnerka ho iba nasleduje a dodáva trochu ženskej zvodnosti k dotvoreniu harmonickej komunikácie v páre. Je to tanec partnerov, kde tancujú jeden pre druhého, dôležitý je očný kontakt, pokrčené kolená, ktoré dodávajú tancu dynamiku. Salsa sa tancuje na štyri doby, prvé tri sú kroky, štvrtá doba sa väčšinou netancuje. V kubánskej salse je na štvrtú dobu tzv. tep. Ľudia na celom svete tancujú salsu rôznym spôsobom, po svojom, vytvárajú tak nové štýly salsy.

Bachata

Je romantický tanec (latinsko-americký slaďák), plný vášne, ktorý pochádza z Dominikánskej republiky. Tancuje sa v úzkom držaní, nie je tak veľmi náročný na figúry ako je náročný na pohyb tela a prevedenie. Bachata využíva otočky partnera, partnerky, alebo bočné kráčanie, v ktorom má partner partnerku navinutú pri sebe a tak spoločne kráčajú a posúvajú sa bachatovými krokmi. Keď je to jemne zatancované pôsobí to veľmi efektne. Bachata sa tancuje na párty a po dynamickom tanci Salsa, je to príjemný oddych. "Bachata" sa tancuje na hudbu, kde prevláda hudobný nástroj gitara.