Dejiny parfumu

Prapôvodné metódy výroby vône objavil človek náhodou, keď si všimol, že sa pri pálení určitých druhov dreva uvoľňuje príjemná aróma. A na svete bol prvý parfum. Jeho pomenovanie vzniklo z latinského „per fummum“, čo znamená „cez dym“ alebo „dymom“. Dym môžeme považovať za predchodcu neskorších parfumov. Spaľovanie vonných látok využívali už v dobe antiky ako náboženský rituál. Taktiež v nich pokračovali Egypťania, Gréci a Rimania.

Postupne sa Egypťanom podarilo vytvoriť vonné maste, spojením aromatických látok z vonných rastlín, oleja a tuku. V Egypte voňal každý, kto si to mohol dovoliť. Obľúbený spôsob parfumovania spočíval v tom, že sa dotyčnému nasadila na hlavu vonná lojová guľa. Teplom sa pomaly rozpúšťala a vonné látky postupne nasiakli do parochne. 

Parfumovanie bolo odjakživa  výsadou bohatých. Prisťahovalcom a prostitútkam sa zlomyseľne prisudzoval neznesiteľný zápach. Prostitútkam sa v Taliansku dodnes hovorí „la puttana“, čo je slovo odvodené od výrazu pre zápach „la puzza“.

So zánikom rímskeho impéria samozrejme parfumy z Európy vymizli. Po celé storočia sa zdalo, ako keby umenie súvisiace s ich výrobou a použitím už nikdy neexistovalo.

Za skutočných vynálezcom parfumov v dnešnom slova zmysle považujeme Arabov. Práve oni rozvinuli techniku destilácie až k výrobe čistého éterického oleja. Lekárovi a alchymistovi Ibn Sínovi, tiež známemu pod menom Avicenna, ktorý žil okolo roku 1000 n.l., sa pripisuje výroba ružovej vody. Znalosť vonnej vody priviezli späť do Európy v 11. a 12. storočí križiaci. Prvý moderný parfum vznikol v roku 1370. Eau de Hongrie, zmes éterických olejov z rozmarínu a levandule, vstúpil do dejín parfumérstva.

V 16. storočí sa pod pojmom parfumovanie chápalo prekrývanie nežiaducich telesných zápachov silnými vôňami. Medzi vznešenými dámami v 16. storočí slávil úspech extravagantne tvarovaný parfém s názvom Pomander Furor. Dóza bola zhotovená zo striebra, zlata či slonoviny a obsahovala náplň z pižma, škorice, aloe a ambry. Výrobku sa tiež hovorilo vonné jablko.

V 18. storočí sa zmenilo vnímanie vôní. Začali sa uprednostňovať osviežujúce ľahké vône fialiek a konvaliniek. Nastala revolučná zmena. Počas Francúzskej revolúcie bolo parfumovanie dokonca nebezpečné. Občan, ktorý šíril okolo seba drahú vôňu, bol podozrivý, že má niečo spoločné s kráľom a tým riskoval, že sa dostane pod gilotínu.

Pre parfumérstvo znamenalo 19. storočie zlatý vek. Na parížskej Rue di Rivoli otvoril svoj obchod mladík menom Pierre-Francois Pascal Guerlain. Predával v ňom pomády, zubné pasty, mydlá, parfumy a ďalšie skrášľovacie prostriedky. Tiež tvoril individuálne vône na zákazku. Guerlain sa za krátku dobu stal v Paríži slávny. Na konci 19. storočia sa nálada v bohatej šľachte zmenila. Parížanky sa emancipovali, kúpali a parfumovali. Parfum dostal opätovného uznania a bol znakom bohatstva.

V 20. storočí sa začali drahé suroviny nahrádzať syntetickými vonnými látkami. Syntetické látky predstavovali kľúč, ktorý tvorcom parfumov otvoril obrovský priestor pre experimentovanie. Predovšetkým bolo možné vyrábať a samozrejme aj predávať parfumy lacnejšie. Ak predtým bolo treba k výrobe jedného kilogramu jazmínového extraktu osem miliónov ručne zberaných kvetov, tak pri syntetickej esencii stačilo množstvo desaťkrát menšie. Cesta parfumu od luxusného tovaru k masovému produktu bola tak otvorená.

Na začiatku 20. storočia vstupuje na scénu Francois Coty (1874-1934) a prináša svetu legendárnu vôňu Chypre. Parfum je kompozícia dubového machu, pačuli a citrusov (prevažne bergamontu). Meno dostal podľa ostrova Cyprus. Coty je považovaný za priekopníka moderného voňavkárskeho priemyslu a jeho parfum Chypre predstavuje prototyp celého druhu voňaviek.  Coty Inc., od roku 1922 sídli v New Yorku a dnes patrí medzi vodcovské firmy parfumérstva, a to v celosvetovom meradle. Žiakom Francoise Cotyho bol napríklad Armand Petitjean. Ako tvorca piatich jedinečných vôní založil roku 1935 firmu Lancôme, pomenovanú podľa zámku Lancosme.

Obchodné domy vznikajúce v 20. storočí ponúkali kozmetické lahôdky širším vrstvám obyvateľstva. V Paríži sa začala éra slávnych módnych domov. Jednou z profesionálnych módnych tvorkýň bola Gabrielle „Coco“ Chanel. Vývojom parfumu poverila návrhárka Ernesta Beauxa. Ten vytvoril rôzne kompozície vôní a ponúkol Coco hneď desať návrhov. Coco Chanel sa rozhodla pre vôňu v piatej fľaštičke. Do tej doby sa používali prevažne prírodné kvetinové vône. Chanel N° 5 s novými vonnými komponentmi bol niečím úplne iným. Ako jeden z prvých parfumov na svete obsahoval umelé prísady. Chanel N° 5 bol parfum, ktorý vďaka svojej jednoduchosti spôsobil vo svete revolúciu. Bol uvedený na trh v roku 1923 a najväčšiu slávu získal v päťdesiatych rokoch minulého storočia vďaka Marilyn Monroe. Tá na otázku, čo si oblieka, keď ide spať, odpovedala, že dve kvapky Chanel N° 5. Od dôb Coco Chanel udávajú trendy vo vývoji parfumov tvorcovia ako Christian Lacroixe, Christian Dior, Yvese Saint Laurente a ďalší...

Erika  ¦ CouCou