Z CouCou denníka - deň prvý

Nápad ísť stopom do Stuttgartu vznikol nečakane a obom sa nám pozdávalo zažiť niečo nové. Túžili sme vidieť veľkolepú súťaž ako je German Open Championships, tak čo si to ešte trošku neokoreniť stopom, aby už bolo o zážitky komplet postarané. Ubytovanie sme taktiež chceli vyriešiť netradične cez stránku couchsurfing.org. Keďže nám na našu žiadosť nikto neodpisoval, hodili sme Stuttgart za hlavu a rozmýšlali nad niečim novým, až kým Tomášovi neprišiel email o potvrdení našej žiadosti na ubytovanie. Američanka s japonskými koreňmi, momentálne študujúca v Stuttgarte nám ponúkla, že môžeme u nej prespať. A tak sa to začalo - päť dní plných nových situácií a nečakaných zážitkov...

14.8.2013 Streda

Začiatok nášho výletu

Ráno o 7.00h sme už stáli na tanečnom parkete a odtancovali sme si 90 minútový tréning, aby nás neškrelo tak svedomie, že vynecháme pár dní bez tanca. Po tréningu nasledovala rýchla sprcha a dobalenie posledných vecí. O 10.00h sme vyrazili z domu. Na Námestí Slobody sme nastúpili na mestskú hromadnú dopravu č.2, ktorá nás odviezla nad Tesco BB. Prešli sme k benzínke Agip, kde sme plní očakávaní vytiahli našu prvú ceduľu Zvolen. Bolo presne 10.27h, začiatok nášho stopovania. Krokom, ale stále stopujúc sme prešli k Slovnaftke pri diaľnici, kde sme zhodili vaky a urobili pár fotiek. Tomáš sa dva roky nefotil, ale počas tohto výletu bol v ošiali:) Mne sa o 10.50h podarilo chytiť náš prvý stop. Zhodou náhod to bol náš skvelý kamarát Maroš, ktorý nás odviezol do Zvolena k mliekarni. Opäť sme sa postavili k ceste a od 11.08 do 11.33 čakali na ďalší odvoz.

Cesta do Bratislavy

Zľutoval sa nad nami mladý chalan na čiernej Octavii, ktorý sa vracal do Bratislavy. O druhej musel byť v práci vo Volkswagen-e. Údajne bol vo Zvolene odviezť svoju frajerku, s ktoru si celú cestu písal cez Facebook a s niekým ďalším cez Viber. Pípnutie správy na jeho mobile poznáme už veľmi dôverne:) Ak si dobre pamätám volal sa Tomáš a vyhodil nás v Bratislave v Lamači na Slovnaftke o 13.21h. Keďže som celou cestou pila vodu, behom som hľadala, kde sú toalety, až som narazila do zamknutých dverí s označením WC. Pýtala som si kľúč, no márne. Nejaký dobrák im zamkol záchody a kľúč si zobral so sebou. Personál náhradný kľúč nemal a tak museli čakať, kým príde šéf. Viete si predstaviť moje nadšenie... Keďže už bol čas obeda, v altánku sme si rozložili jedlo, ktoré sme mali pripravené z domu a Tomino pripravoval ďalšiu tabuľu Brno. Ja som zatiaľ hľadala nejaké tajné miesto, ale márne. Už som bola zmierená, že budem musieť vydržať až do Brna, ale pre istotu som sa išla pozrieť, či im neprišiel šéf a na moje potešenie už bolo otvorené. To bola radosť... S úsmevom na tvári som vyšla von, kde ma už čakal pripravený Tomino a presunili sme sa k napájaciemu pruhu na diaľnicu.

Smer Brno

Bolo 14.03h a tabuľkou sme mávali do 14.15. Nasadli sme do kamióna s českým šoférom, ktorý išiel z Talianska do Brna. Cestou sme sa nasmiali, lebo nám rozprával rôzne príbehy, pokiaľ si nečítal Nový čas. Zvyčajne vozil mlieko alebo víno. Cisternu mal naplnenú mliekom aj keď viezol nás. Vedeli ste, že v Taliansku sa vyrába drahý alpský syr z lacného mlieka z Malaciek? A na obale je samozrejme napísane "vyrobené z alspkého mlieka". Na Slovensku okrem mora už máme aj Alpy. Pýtali sme sa, že akú má mlieko v cisterne trvanlivosť. Vraj len pár dní. Stalo sa mu, že viezol mlieko do Talianska a tam mu Talian povedal, že mlieko je kyslé a neprevezme ho. Cestou naspäť sa zastavil v Maďarsku, kde už mlieko bolo vynikajúce a s radosťou ho spotrebovali. Do Brna sme išli kľudnou jazdou, keďže na Slovensku je zákaz predbiehania. Pre nás to bola novinka, keďže sa nám viackrát stalo, že nás predbiehajúci kamión vytlačil z cesty. Tento bláznivý kamionista nás vyhodil o 15.45 na ďialnici v Brne - doslova na diaľnici.

Stop do Prahy

Popri rýchlo idúcim autám sme si spoločnými silami vyhotovili tabuľku Praha a odhodlaní postaviť sa do pripájajúceho pruhu a začať stopovať sme boli vyrušení návštevou policajtov. Samozrejme sa nás opýtali, čo tam robíme a Tominova odpoveď znela: "Hľadáme centrum." Policajt ostal trošku v pomykove, ale nápomocne nám ukázal kadiaľ máme odísť z ďialnice a zobrať si mestskú do centra, ak sa chceme vyhnúť pokute. Po krátkej prechádzke sme našli výpadovku na ďialnicu smer Praha. Frekvencia áut bola pomerne vysoká trvalo nám len niekoľko minút, kým sme sedeli v aute idúcom do Prahy. Presne od 16.02h do 16.26h. Posádka sa skladala z páru z Ostravy, ktorý mal namierené do Prahy kvôli koncertu. Šofér auta niekedy tancoval, takže sme mali spoločnú tému na rozhovor. O 18.20 sme spokojní vystúpili v Praha Chodov a od cieľa cesty na ten deň nás delil len kúsok.

Užívame si Prahu a Starbucks

Poobzerali sme si nákupné centrum Chodov, ktoré nás zaujalo nápaditým dizajnom, ktorý pôsobil útulne a vôbec nie chladne, na čo sme zvyknutí. Po príchode na prvé poschodie nás lákal obľúbený Starbucks, ktorému sa nedalo odolať a už vôbec nie po úspešnom dni. Pár minút sme si vydýchli s lahodnou White Chocolate Mocha, ktorú sa oplatí vyskúšať. Na pohár nám napísali Tomáš a Erik. Zrejme sa domnievali, že Tomino nemôže mať pri sebe dámsku spoločnosť. Ktovie ako sa zas na obsluhu pozrel:) Nasledovalo nájdenie metra a trasy, ktorá nás mala zaviesť k mojej rodine. O 20.20h sme boli privítaní v rodinnej obývačke s chutnou teplou večerou. Hostitelia boli skvelí, za čo im ďakujeme. Debatu sme ukončili pohárom bieleho vína a o 23.00h sme si unavení líhali do postele. Pokračovanie dobrodružstva sme mali ešte len pred sebou...